Týmto krásnym príhovorom sa triedna učiteľka Mgr. Hadbavná rozlúčila s našimi deviatakmi:
„Keď končí sa spoločná cesta, smiech zanikol v tichu opustenej triedy,
zostanú po nás iba prázdne miesta, na zemi kúsok roztrúsenej kriedy.
V pamäti zbieraš vzácne chvíle a v ušiach znie Ti ozvena krokov,
poslednou stránkou triednej knihy zatváraš krásnych deväť rokov.“
Milí moji deviataci!
V živote nie je veľa udalostí, ktoré sa natrvalo zapíšu do pamäti. Pamätáme si zvyčajne to, čo má pre nás trvalú hodnotu. A ja verím, že z tejto školy, si ich odnesiete hneď niekoľko.
Stojíte tu pred nami a mnohým z nás v hlave prebieha film ako z malých a nesmelých prváčikov, ktorí pred deviatimi rokmi plní očakávania zasadli do školských lavíc, vyrástli mladí ľudia plný snov a chuti do života.
Dnešným dňom sa oficiálne lúčite so školou, svojimi učiteľmi i spolužiakmi. Zatvárate za sebou 10-ročnú kapitolu svojho života, veselú i vážnu – od nesmelých a možno trochu vystrašených prváčikov, ktorí pevne stískali mamičkinu ruku, cez roky detskej nevinnosti, postupného dozrievania a uvedomovania si svojho postavenia, učenia sa zodpovednosti, cez pubertu, ktorá vo vašom veku rovnako mávala vami ako i nami, až sa rodičia niekedy čudovali, čo sa to vlastne deje. Každý z nás musí prejsť túto cestu, ktorá býva rôzna, ale vždy je jedinečná, lebo na nej získavame skúsenosti.
Škola nie je len suma vedomostí, ktoré ste mali možnosť získať, ale i množstvo aktivít, zábavy, krúžkov, súťaží, výletov, exkurzií, ktoré obetujúc svoje pohodlie, vám vaši učitelia venovali, sú to aj vzťahy a kamarátstva, ktoré ste získali. Niektorí ste túto dobu veľmi dobre a vhodne využili, ako sa hovorí – ponúknuté šance ste chytili za pačesy a lúčite sa tak trochu i so smútkom a spomínaním na pekné chvíle v našich – vašich školských laviciach.
Pamätajte si, že svet a život je aj v tomto zložitom a neľahkom období prekrásny. Majte preto otvorené oči! Život je plný šancí a možností - naučte sa ich správne využiť! Čaká vás spriaznená duša a láska – nech sa vám podarí ju nájsť! Žite tak, aby raz, keď vám život predloží svoj účet, na strane „dal“ bude viac ako na strane „vzal“.
Na záver piatich, aj keď niekedy ťažkých, ale zato aj krásnych a úsmevných rokov, sa s Vami lúčim tak, ako som začala, veršom:
Deň ako každý iný,
ale pre vás nie.
Prišla tá chvíľa neľahká,
nastalo lúčenie...
Pár veršov miesto kvetov
mám pre vás, veľké moje, naše deti.
Nech ako slnko v duši vám
vždy ú s m e v svieti.
Ako máte žiť? Veď to viete:
neurobte inému to,
čo sebe neprajete.
A urobte inému dobre,
čo sebe tiež.
Vám všetkým menovite,
ako vás vidím dnes:
len šťastie želám, pokoj, zdravie, úsmev
a žiaden stres…
Dobrá práca nech vás zdobí,
správanie - nie zo zlej doby...
Dajte svetu správny tón!
A teraz už zo školy von…