Školský psychológ

 

Poruchy správania sú charakterizované opakovaným a pretrvávajúcim agresívnym a vzdorovitým správaním, ktorým dieťa porušuje sociálne, ale niekedy i právne normy. Dieťa opakovane porušuje sociálne očakávania primerané jeho veku.

Príznaky:

• bitky, terorizovanie, agresivita voči iným
• krutosť voči iným ľuďom a zvieratám
• poškodzovanie majetku, podpaľačstvo, krádeže
• klamstvá, snaha vyhnúť sa trestu, chýba kritický náhľad na konanie
• záškoláctvo, úteky z domu
• nekontrolované výbuchy zlosti
• vzdorovité provokatívne správania a neposlušnosť
• nedodržiavanie pravidiel
• rozvoj delikventného až kriminálneho správania

Dieťa s poruchou správania v škole:

• s ťažkosťami plní príkazy učiteľa,
• je nepozorné - ťažko sa sústredí,
• nedokáže sa dlho sústrediť na jednu činnosť,
• neobsedí dlho v lavici,
• mýli sa pri počítaní,
• nevie sa zorientovať pri čítaní v texte,
• má záujem iba o témy jemu blízke,
• stráca veci,
• zabúda pomôcky do školy,
• upútava na seba neprimerane pozornosť,
• vzdoruje z rôznych dôvodov.

 

Porucha správania ako súčasť iného ochorenia – poruchy správania sa často vyskytujú pri hyperkinetickej poruche (ADHD), ako súčasť emočných a úzkostných porúch, ďalej pri syndróme týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, pri poruchách spojených so zneužívaním drog, či alkoholu.

ADHD

ADHD je skratkou anglického spojenia „attention deficit hyperactivitydisorder“, ktorá znamená „porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou“. Túto skratku môžeme často vidieť v spoločnosti skratky ADD. Treba ich však odlišovať. ADD (attention deficit disorder) totiž označuje „poruchu pozornosti“, ktorá nebýva sprevádzaná hyperaktivitou. Na označenie poruchy ADHD sa v minulosti používali rôzne názvy, napríklad hyperkinetická reakcia, hyperkinézia, ADHD možno popísať ako vývinovú poruchu, charakteristickú takým stupňom pozornosti, hyperaktivity a impulzivity, ktorý nezodpovedá veku dieťaťa. Problémy sú chronické, nevysvetliteľné na základe neurologických, senzorických alebo motorických postihnutí, mentálnej retardácie alebo vážnych emočných problémov.

Charakteristické znaky ADHD: ƒ

• hyperaktivita ƒ
• porucha pozornosti ƒ
• impulzivita

 

Hyperaktivita je nadmerná aktivita. Vyznačuje sa zvýšeným tempom fyzickej aktivity. Deti s ADHD môžu byť neobyčajne aktívne už v období vnútromaternicového vývinu. Ako typický príznak ADHD pre obdobie dojčaťa sú poruchy základných biorytmov. Dieťa má narušený spánok, je nekľudné, často plače, atď. Deti tiež nie sú schopné sedieť pri jedle alebo pri rozprávke. V predškolskom období sú tieto deti veľmi aktívne. Väčšie problémy sa však často začínajú ukazovať až pri vstupe do školy. Deti nevydržia dlho sedieť na svojom mieste, mávajú sklon stále rozprávať, vykrikovať, vyrušovať spolužiakov od práce, často zabúdajú alebo strácajú základné pomôcky. Keď dieťa stojí, nevie, čo robiť s rukami a nohami. Často sa smeje, a to i veciam, ktoré na smiech nie sú.

Porucha pozornosti sa vyznačuje tým, že deti nedokážu udržať pozornosť, sú schopné len krátkeho sústredenia. Z toho, že sa deti nedokážu dlhší čas sústrediť potom môžu vyplývať rôzne problémy. Najmä učenie je pre nich náročné, a to nielen v škole. Platí to i o motorických schopnostiach napr. naučiť sa bicyklovať, alebo plávať, o praktických zručnostiach a o osvojovaní si komunikačných zručností napr. zapojenie dieťqťa do skupinových aktivít a do konverzácie.

Impulzivita sa upresňuje ako neschopnosť dieťaťa kontrolovať a tlmiť svoje prejavy. Deti na podnet odpovedajú zbrklo, bez rozmyslu, okamžite a často neprimerane. Aj na nepatrné podnety môžu reagovať búrlivo. Impulzivita detí, správanie bez premýšľania o možných následkoch, sú pre rodičov výzvou k ostražitosti, aby uchránili svoje deti pred nehodami. Mladí ľudia s ADHD sa zasa môžu správať riskantne. Možno len preto, aby boli zaujímaví, možno zo zvedavosti, z túžby po uznaní alebo aby dokázali, že sa neboja. Deti s ADHD totiž často skáču druhým ľuďom do reči, hovoria bez rozmýšľania nevhodné veci.