Vážení kolegovia, milí žiaci, vážení prítomní!
O chvíľu zazvoní zvonec a bude koniec, nie však rozprávky, ale školského roka. Skôr, než sa symbolicky zatvorí brána školy, mali by sme sa obzrieť dozadu a zhodnotiť uplynulých desať mesiacov. Pred 10 mesiacmi, čo sa mi zdá, akoby to bolo včera sme plní očakávania otvárali bránu školy školskému roku 2021/2022. Vrhali sme sa do učenia, práce a každodenných povinností s novou energiou netušiac, aké skúšky nám život pripraví. Netušili sme, že stereotyp bežných školských rokov naruší udalosť, ktorá otestuje nás všetkých. Nebolo to ľahké, ale musím s hrdosťou vyhlásiť, že sme to úspešne zvládli. Najmä pre našich prváčikov a ich učiteľov to bol krst ohňom. Veď zvládnuť veľkú časť toho najdôležitejšieho – čítania, písania a základov počítania bolo veľmi namáhavé. Ale vďaka vášmu spoločnému úsiliu ste to výborne zvládli. Samozrejme, ani pre ostatných to nebolo jednoduché obdobie – donútiť sa učiť sa, nastaviť si režim dňa, aj keď bolo veľkým lákadlom leňošiť v posteli celý deň..... ale aj to ste väčšina z vás zvládli. Škola je každodenný režim, ľudia, ktorých každodenne stretávate: spolužiaci, priatelia, učitelia, veľakrát aj zábava a šport, je to vaša istota, že niekam patríte. A to, že všetci niekam patríme, sme doteraz brali ako samozrejmosť, ale po predošlých 2 rokoch akéhosi odlúčenia sme všetci zistili, že nám je doma síce veľmi dobre, ale predsa nám čosi či ktosi chýba. Deviataci, na chvíľu by som sa chcela prihovoriť aj vám. Posledný ročník, posledné dni na našej škole ste si pravdepodobne predstavovali inak. Ale život nám napísal takýto scenár a my musíme podľa neho hrať. Prežili ste na tejto škole krásne no i krušnejšie chvíle. Dovolím si dúfať, že budete „hrať" usilovne, s entuziazmom a s vidinou úspešne dosiahnutého cieľa. Ja vám určite budem držať palce, aby ste v ďalšom štúdiu boli úspešní, že to, čo ste si zvolili, vás bude baviť – to by som zo srdca želala vám všetkým.
Milí kolegovia, milé kolegyne.
Bolo to náročné. Na všetkých stranách. Zistili sme sami na sebe, čo všetko dokážeme. Niekedy so zaťatými či škrípajúcimi zubami, občas to šlo ľahšie. Nebol to jednoduchý školský rok. Najnáročnejší v mojej pedagogickej práci. Viem, neustále zmeny Vás vytáčali, stresovali, deti i rodičia tiež nie vždy chápali situáciu. Priznám sa, že často ani ja. Ale museli sme nabehnúť, riešiť, vydržať, necúvnuť, porozumieť, pochopiť, obetovať sa. Usmiať sa. Povzbudiť sa navzájom. Všetci - no najmä ja i pani zástupkyňa sme museli ukázať, že sa to dá, musí dať. Pre deti. Chceme Vám poďakovať za Vašu prácu, za to, že ste to nevzdali, že ste hľadali odpovede, trpezlivo, slušne, spolu s nami. Nie vždy sme ich aj my vedeli dopredu. O to väčší obdiv voči Vám máme, lebo občas sme balansovali na hrane možností. Ale človek - UČITEĽ všetko dokáže. Byť trpezlivý, láskavý, prísny, vynaliezavý, tvorivý. Zdvíham teda aspoň virtuálne pohár s poďakovaním za všetku Vašu námahu a trpezlivosť. Prajem Vám zaslúžený oddych.
A ešte niečo. Je také krásne úslovie: Ak máš viac šťastia ako iní, postav dlhší stôl, nie vyšší múr. Som Vám vďačná, že nestaviate múry, ale snažíte sa prisadnúť si všetci k jednému stolu.
Ešte raz ďakujem a všetkým prajem príjemné leto. K.G.