„Prial by som si, aby bol svet dvakrát taký veľký a polovica z neho stále neprebádaná.“
Dávid Attenborough
V rámci projektu "Vzdelávanie založené na objavovaní a bádaní" pokračujeme pri pozorovaní stromov. Podľa Biblie sa dejiny ľudstva začali písať v záhrade Eden – medzi stromami. Všetci už vieme, že stromy sú najväčšie organizmy žijúce na Zemi. Sú dôkazom toho, že príroda má neobyčajnú moc, vďaka ktorej z drobných semienok vyrastajú mohutné a vysoké rastliny. V miernom podnebí sa každú jar ich vetvy zazelenajú a pokryjú kvetmi, potom prinesú ovocie a pred príchodom zimy zhodia listy, aby sa na ďalšiu jar celý cyklus mohol začať odznova. A ako vieme, že strom je strom? Vieme to podľa toho, že má jednu zdrevnatenú stonku, čiže kmeň, ktorý vynáša vetvy z listami čo najvyššie, aby im iné rastliny netienili. Vo vnútri kmeňa je neustály pohyb. Voda z koreňov prúdi nahor a nadol sú prepravované látky vytvorené v listoch. U väčšiny druhov stromov sa kmeň každoročne zväčšuje, nielen do výšky, ale aj do šírky. V dôsledku toho mohutnie, aby udržal rozrastajúce sa vetvy, ktoré vynášajú korunu stromu. Stopy tohto každoročného zhrubnutia v podobe letokruhov je vidieť na priereze kmeňa. Sú však aj stromy, ktoré rastú nahor, ale nehrubnú. Je to väčšina paliem, aloí a stromovité papradie. A ako sa určuje hrúbka stromu? Hrúbka stromu sa určuje 130 cm od zeme. Samozrejme, nižšie je kmeň obvykle trochu hrubší, ale rýchlejšie a pohodlnejšie sa robia merania bez zohýbania sa. Priamo nad zemou je tiež často ťažké odlíšiť, či meriame kmeň alebo koreňové krčky. Najhrubším stromom na svete je mexický tisovec Taxodium mucronatum, nazývaný tiež Árbol del Tule – strom z Tule. Tento rekordér má obvod 36 metrov rastie na námestí pred kostolom v mexickom mestečku Santa Maria del Tule. Jeho kmeň je tak mohutný, že ho nedokáže objať ani 20 dospelých ľudí držiacich sa za ruky. Presný vek stromu nie je známy, ale odhaduje sa na približne 1500 rokov.
Na Slovensku síce nemáme takýchto rekordmanov, ale 850 rokov je tiež úctyhodné číslo. Taký je údajný vek duba vo východoslovenskej obci Dubinné. Tento strom-deduško je tak starší ako okolitá dedina, stáročia sa pod ním konali súdy a bol aj akýmsi posvätným centrom obce. V roku 1995 do neho dokonca udrel blesk, napriek tomu dodnes stojí a žije. Naším ďalším známym stromom je Lipa kráľa Mateja na Bojnickom zámku, ktorá má viac než 700 rokov. Nezasadil ju Matej, ako by ste si to podľa jej mena mohli myslieť, no viedol pod ňou kráľovské snemovanie. Lipa meria 9 m a má obvod kmeňa 11 m. Od roku 1962 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Mgr. Alena Hudáková
